Zo Zaynom sme boli najlepší priatelia. Ľudia vravievali, že medzi nami je niečo viac, ale to nebola pravda. ON bol len môj kamarát, ale ja som k nemu cítila vždy niečo viac. Tieto city k nemu boli čoraz väčššie a väčššie, ale boli sme len kamarátmi, nechcela som zničiť naše priateľstvo pre nejakú moju hlúposť.

Obaja sme sa už poznali naozaj dlhé roky, a aj napriek jeho sláve sme si ostali veľmi blízky. Vždy keď mal  niekoľko dní voľna, prišiel sa pozrieť do rodného mesta.

Dnes bol jeden  z tých, Zayn mal niekoľko dní voľno, a tak sa rozhodol že ma príde navštíviť a samozrejme aj jeho rodinu.

Bola som doma sama, keď som zrazu počula klopanie na dvere, vedela som, že to bude Zayn. Ponáhľala som sa, otvoriť. Skočila som mu rovno do jeho náručia, hneď sekundu po tom ako som sa mu pozrela do tváre.

„Som rád, že ťa vidím (tvoje meno)“ povedal Zayn z úsmevom a pobozkal ma na líce.

Musela som ho pustiť, pri pohľade na jeho tvár. Zmenil sa, naposledy čo som ho videla, a to bolo pred mesiacom. Ale..., bol to stále rovnaký Zayn akého som poznala, jeho orieškovo hnedé oči mali stále tú rovnakú iskru keď sa na mňa pozeral. Obaja sme spolu vošli dnu a posadili sme sa na pohovku, oproti sebe.

„Naozaj si mi počas turné veľmi chýbala..“ povedal mi.
„Ty mne tiež Zayn.“
„Tak, ako to tu šlo?“ Začala som hovoriť o všetkom čo sa udialo v meste, kým bol preč.

Bola som rada že Zaynovi som mohla povedať všetko, a rovnako mohol aj on mne. Veľmi som sa bála že by som ho mohla stratiť. Chcela som mu povedať o tom, čo k nemu cítim... ale bála som sa toho. Skazila by som tým naše priateľstvo.

Obaja sme sa začali o všetkom rozprávať až naraz zmenil tému.

„Vieš (tvoje meno), existuje jedno dievča, myslím, že.... som sa do nej zamiloval....Nemyslel som si, že by to bolo možné, aby sa to stalo.... nikdy som toto k nikomu necítil... a keď som s ňou...ja....ohh.. nikdy som nenabral odvahu jej to povedať.“ Začal rozprávať o tom, čo všetko k nej cíti. Keď o nej rozprával, videla som mu v očiach tie jeho iskričky. Veľmi som si želala aby som to bola ja.

Ale to sa nestane... to by sa NIKDY nestalo.

Vstala som z pohovky, obrátila tvár tak, aby nevidel moje slzy, ktoré mi začali tiecť pomaly po tvári.

„(tvoje meno)?, povedal som niečo zlé?“ opýtal sa Zayn znepokojene.
„Nie.. Zayn, ale ja som sa toho už napočúvala, ako hovoríš o nejakých dievčatách...ktoré sa ti páčili.., ale jedného dňa.. by si mohol prestať byť tak slepý.. a všimnúť si...mňa...“ posledné slová zo mňa vyšli len šepotom. Slzy mi začlai tiecť oveľa viac.

„Dobre, čo keď ti teraz poviem niečo, čo ti určite urobí dobre?“ spýtal sa, a pritiahol si ma k sebe bližšie. Zamračila som sa, netušila som, čo tým myslel.

„Nechápem!“ povedala som. Pristúpil bližšie.
„Čo keby som povedal, že ty si tá, oktorej som teraz hovoril?“ vyzeral trochu zmätene.
„Čo keby si bola, ty tá... do ktorej som sa...zamiloval?“ Vzal moju tvár do jeho rúk a utrel mi moje slzy.

„Čo ak si ty tá, ktorá ma vedela udržať hore celú noc... tá, ktorá kvôli ktorej som mal motýle v bruchu, tá, na ktorú som tak veľmi myslel?...Pretože, si to TY... celý ten čas si to bola ty...Milujem, keď sa môžem hrať s tvojimi dlhými vlasmi...milujem ako ma vždy objímaš, aká si pre mne bláznivá, milujem aj to, že mi všetko vravíš,...ako sa na mňa pozeráš..Milujem na tebe každú maličkosť, aj to, čo ty na sebe nenávidíš...MILUJEM ŤA..“

Onemela som, asi som práve len snívala, ale nie....ono sa to skutočne deje...naozaj mi to povedal...Usmiala som sa..

„Naozaj?....Zayn.. naozaj to myslíš vážne?“ opýtala som sa s trasúcim hlasom.
„Každé jedno slovo som myslel úplne vážne..“ zašepkal mi, a dal mi dlhý bozk, ktorý spôsobil, že sa mi podlomili kolená.

Potom sa odo mňa odtiahol..

„Som rád, že som mal konečne odvahu ti to povedať...Milujem len teba (tvoje meno)...“
„Ja teba tiež...Zayn“

A dal mi znovu vášnivý bozk... <3