Pustite si k tomu toto : ▶ http://www.youtube.com/watch?v=gjgkxjfYHsE

Zayn bol náš spolužiak a mali sme ho všetci veľmi radi. Bol ku každému dobrý. V prvom ročníku začal chodiť s Maisy. Bolo to dobré dievča a mala ho skutočne rada. Bolo radosť pozerať na nich. V ich láske nejestvovala žiadna pretvárka. Mali  pochopenie jeden pre druhého. Jedného dňa prišiel Zayn na schôdzku s opuchnutou rukou. Vôbec tomu nevenoval pozornosť len Maisy si to všimla. Zhodli sa na tom, že sa niekde udrel. Keď prišiel Zayn domov, ukázal ruku mame. Tá sa pýtala: ,, Udrel si sa? “ - nepamätám sa, odvetil Zayn. Keď Zayn prechádzal okolo rodičovskej spálne, počul ako sa rozprávajú a mama plače. Spýtal sa mami ,, prečo plačeš? ...  „ Prenič Zaynko môj choď si ľahnúť “

Kým Zayn zaspal, rozmýšľal, prečo mu mama povedala Zaynko. Ráno išiel ku lekárovi. Najprv išla mama, Zayn sa začal prechádzať po nemocničnej chodbe a uvedomoval si aký je celý život krásny, keď sú ľudia navzájom k sebe dobrý ...

Lekár mu povedal, že nie sú všetky choroby vyliečiteľné a preto musí ostať v nemocnici. Nechápal prečo tam musí ostať, veď sa mu nič vážne nestalo ... Doktor mu povedal, že má rakovinu a že sa pomaly blíži jeho koniec. Nechápal tomu že dnešný svet ešte nevynašiel liek. Neveril že on taký mladý musí zomrieť, hoci ešte nič nezažil , hoci ešte nepoznal ako chutí slasť života. Maisy chodila na noc do nemocnice. Presviedčala ho, že vyzdravie a on asi ho vezme za muža. Hovorila mu, že ešte uvidí ako kvitnú stromy, aby znovu dali svoje plody .... hoci tomu neverila. Darmo sa presviedčala že sa Zayn vylieči. Čoraz bližšie cítila studené kroky smrti.

Ráno prebúdzajúc si hovoril:

„ Ach keby som prežil ďalší deň“ ...

Aj na fotke sa usmieval, nik  by nezistil že umiera. Postupne sa jeho stav zhoršoval, úplne ho opustili sily. Keby nemal pri sebe Maisy, asi by zošalel od dlhého očakávania smrti. Bola nedeľa a Zayn sa cítil obzvlášť zle, nevládal ani vstať. Len ruku zdvihol, akoby hovoril: „Kým touto rukou dokážem hýbať, dovtedy žijem. “  Maisy plakala nad jeho hrozným osudom, ale nikdy neukázala slzy. Pristúpil ku nemu lekár, jeho slabým telom zalamovala bolesť.

„ Pán doktor ja viem že umieram, viem to a ...

Nedopovedal, ruka mu pomaly skĺzla po doktorovej pravici. Maisy si uvedomila, že jeho ústa nevyslovia  jej meno. Zayn odišiel a jej ostala ťažká úloha ..... zmieriť sa stým

Na rozlúčku napísala list:

       Milý Zayn !!!!

Ešte nedávno si bol medzi nami, dnes sa s nami už nerozprávaš. Dnes hovoríme iba mi a ty stále mlčíš. Bola som ti slabou útechou. S tebou som stavala rúžové mraky našich snou .....

K  hrobu v ten smutný deň prišla celá škola. Stromy voňali a všetko vôkol plakalo. Na jeho hruď padali kvety, no on im už nestačil ďakovať.  

                                                                                                                    *Lucy*